Krátký rozhovor s Mirem Tóthem, jehož videooperu Zub za zub uvedeme 19. června v 19h v Nových koupelnách v Národní kulturní památce Důl Hlubina jako součást festivalu NODO / Dny nové opera Ostrava 2014.

Jak se daří slovenské soudobé opeře?

Slovensko sa stalo svetovou veľmocou v tvorbe súčasných opier v prepočte na jedného obyvateľa. Pozrite sa na sezónu 2013 – 2014: Marek Piaček predviedol tri opery (!) + pridal tento rok 2′16” a pol: vesmírnu odyseu, Slovenské národné divadlo v Bratislave premierovalo Doriana Graya Ľubice Čekovskej, András Cséfalvay prekvapil s Funeral the Musical and another tabletop opera, Marek Kundlák vytvoril sonic – artovu operu: Predjedlo, my Mišom Paľkom sme pridali Zub za zub, a popritom v Holandsku sa mi podarilo odpremierovať Zázračnú masážnu tyč pre úradníkov vo verejných inštitúciach.

Co Vás vedlo zrovna k tématu Zubu za zub? Vaše opera asi nemá klasicky lineární stavbu děje, že? O čem je?

Pobyt v Banskej Štiavnici na ST A NICI Štokovec. Opera je o opustenom dome Maximiliána Hella, ktorý v súčasnosti ani nevie hovoriť vlastný príbeh, lebo v zásade nikto nám nebol schopný povedať jeho históriu. Dom sa ocitá v strede mesta. Krásnom prostredí, kultivovanom, renovovanom. Pôvodný zámer bol spraviť operu o nepamäti nášho regiónu, ale prešiel do aspektu dokumentácie stavu súčasnosti… Ten aspekt sme si uvedomil až nakoniec. Pretože opera vznikala spôsobom vytvárania dejovosti počas zbierania podkladov, rozhovorov s ľuďmi, mapovaním asi 10tky ruín budov, fabrík a objektov v okolí mesta… Boli sme tri týždne v Štiavnici, ale na nejaký dvanásty deň sme sa vydali do centra mesta a nastal civilizačný šok. Ruiny vystriedalo centrum mesta, plné, vlastne známych – kamarátov, ktorých poznáme z Bratislavy – v kaviarniach za veľkomestské ceny. Čiže nakoniec sme situovali dej o zdevastovanom dome Maximiliána Hella, ktorý stojí zničený v strede mesta. Forma je zrejme pokusom o oživenie opernej dramaturgie formou dokumentárneho spracovania. Surovinu – textovú predlohu, predsamplovaný materiál pre zbory, sme spravili z rozhovorov s bezdomovcami, sociálne slabšími obyvateľmi a poslancom mesta. Keď som staval libreto, rozmýšľal som o hlavnej postave, sprievodcovi súčasnou Štiavnicou, ktorý by vysvetlil, prečo je taká aká je. Nikto lepší, ako občasný prisťahovalec, Bratislavčan a výborný kamarát, herec, divadelný dramaturg a spevák Mareka Kundlák – to nemohol byť.
Narozprával text.

Skladatel Petr Kotík, jeden z autorů oper na festivalu NODO, v rozhovoru pro Operaplus.cz uvedl, že jej koncept opery jako zpívané divadlo nikdy nezajímal, protože to považuje za nesmysl. Nevidí důvod, proč by mělo být drama na jevišti zpívané. Ale hned po tomto tvrzení se ptá, řečnicky, co a k čemu tedy opera je, když nás přesto fascinuje, co je podstatou našeho zájmu o operu a co udržuje její životnost. Uměl byste mi na to odpovědět?

Momentálne operu využívam namiesto tvorby dokumentárnych filmov, príde mi to zaujímavejšie. Je veľmi životaschopná, keď je spracovaná orálnou históriou – rozhovormi, na základe ktorých sa vytvorí dej. V zásade, ak sa pozriete na výstavbu v Zub za zub – je konzervatívna. Spojenie príbehov ulice a foriem starých 300 rokov – funguje. Samozrejme aj vďaka Michalovi Paľkovi a Andrejovi Gálovi, Marekovi Kundlákovi. Opera znesie viac, ako som si mohol myslieť.

(ptala se Dita Eibenová)

O opeře Zub za zub


Skladatel a saxofonista Miroslav Tóth (1981) se specializuje na současnou experimentální hudbu, hudební improvizaci a konceptuální audiovizuální práci. Ve studiu kompozice pokračuje na Vysoké škole múzických umění v Bratislavě. Hru na saxofon a klavír studoval na bratislavské konzervatoři. V letech 2002-2008 studoval muzikologii na Univerzitě Komenského v Bratislavě. Je autorem mnoha skladeb pro sólové nástroje a pro komorní orchestry. K jeho operám kromě Zubu za zub dále Massage Bar for Public Officers (opera o dvou aktech, premiéra v roce 2013 v Arnheimu, Nizozemí). Realizoval mnoho audiovizuálních projektů s Frutti di mare, což je proměnlivé seskupení asi 60 hráčů, kteří se podílejí na improvizovaném audiovizuálním koncertě, kdy hudebníci reagují na grafickou partituru. Je dále zakladatelem a uměleckým vedoucím improvizačního symfonického orchestru Musica falsa et ficta (od roku 2006). Hraje také často s jinými hudebníky a tělesy: Shibuya Motors, My Live Evil (s Alexander Platzner duo), Michal Paľko & Miroslav Tóth duo nebo Free jazz trio s Rafalem Mazurem a Miecislawem Górkou.